Ten pocit, keď pri vzhliadnutí billboardov p. Mariána Kotlebu, čo by kandidáta na prezidenta, sa dozvieš, že doteraz sme mali prezidenta asi až z Turecka, alebo Pakistanu resp. iného „Ne- Slováka“. Lebo definíciu toho, kto je Slovák, zjavne stanovuje p. Kotleba. Je to ON! Jedine ON je pravý Slovák. A teda jedine ON bude pravý „konečne Slovenský prezident“ , to hlásajú jeho billboardy. Že aké diazepany sme popapkali?
Heslo o tom, že rodina je muž a žena a stop LGBT, by vydalo na samostatný blog. Kam on je schopný zájsť? Otázka je, či práve okamžité horekovanie dotknutej komunity a trestné oznámenia a podobne, nie je to, o čo mu viacmennej išlo: ZVÝŠIŤ POZORONOSŤ. Ešte VIAC NÁSLEDNE zaútočiť NA PRVÚ SIGNÁLNU sústavu voliča (medzičasom sa ukázalo, že ich naozaj musí stiahnuť z ulíc. Tak mu treba teraz bude vyhadzovať euráče za prelepenie!)
Pri týchto udalostiach som si povedala, že sa pozriem aj na ostatné billboardy kandidátov na prezidenta v našom meste (KOŠICE).
Už istú dobu ma popri ceste do práce totiž vyrušoval jeden z nich a to od marketingových poradcov pani Zuzany Čaputovej.
Pesimistic heslo: „postavme sa zlu, spolu to dokážeme“, ma na chvíľu prenieslo do ságy o prsteňoch. Nielenže z toho v kine bolel zadok, ale tam všetci krížom krážom bojovali proti Sauronovi. A to bolo tak príšerne vyčerpávajúce a únavné (ja som si, priznám sa, aj zdriemla). Ospravedlňujem sa fanúšikom Tolkiena :). Teraz neviem, aké zlo v tomto prípade kandidátka myslela. Je zaujímavé, že zvolila tento štýl kampane s heslom tak silne negatívnym, hoci ju podporuje aj p. BEZÁK. Tento človek bol pre mňa priam usmievavé optimistické slniečko. Jeho životný postoj v zmysle, že „v každom hľadať/vidieť dobro“ je sympatické. Ale tu zrazu nejaké zlo? Kto je to zlo? Proti čomu treba bojovať? Máme nejakú vojnu? Kto je na strane dobra, je z billboardu evidentné: ONA, čo by Bronzová Elfka. Ale kto je na strane zla, kto je tým Sauronom? Tieto myšlienky ma premkli na neprimerane dlhú dobu. Hoci som nevedela z čoho mám obavy, mala som ich. Niečo vskutku divné. Ale nie o mojich pocitoch má byť jej kampaň. Len si tak vravím, keď ja som súčasť nejakej všednej vzorky občanov, tak možno nebudem sama, kto si bude klásť tieto otázky a mať tieto pocity. Takže keď jej išlo o to, ich vzbudiť, tak tlieskam. Inak je to slogan slabovystihujúci (ak vôbec) víziu jej riadenia krajiny. Na billboardoch nie je priestor na prezentáciu dlhých vízií, to treba uznať, ale tu sa akákoľvek myšlienka: Quo vadis? pani „takmerprezidentke“ nejako vyplazila.
Iný prípad, iná ženská kandidátka, iný príbeh a iný prístup: p. Bohumila Tauchmannová, zvolila totiž pre občanov oznam, že je prezidentkou ulice. Sympatické? Iste, dalo by sa myslieť, na značné množstvo paralel. Tie si však odpustím. Ja som si tak veľmi priala ženu za prezidentku! Predstavila som si ju, ako tú Chorvátsku „šťabajznu“ na Makarskej riviére v bikinách. Vo finálovom zápase MS vo futbale, napriek prehre Chorvátov vybozkávala a s úsmevom všetkých Francúzov vyobjímala a aj prezidenta Macrona. Zmokla dočista do nitky. A ľudia jej tlieskali. Macron ju objímal a spievali si. To som si tak priala… Aj my nech máme takú sympatickú a energickú babu. Tak romanticky som uletela, ako Jane Austenová vo svojich knihách. Potom, čo som videla definitívny zoznam kandidátov, som sa rýchlo vrátila do reality. Nevyzerá to veru, že prezidentkou bude žena. Nič by na tom nezmenilo, ani keby kandidatúru napokon oznámila pani Remišová (tú si teda laškujúcu vo vlnách, v našom prípade asi Seneckých jazier, teda vôbec nepredstavujme). Na svojej dramatickej tlačovej besede kandidatúru vylúčila, lebo parafrázujem, „prezident nemôže nič ovplyvniť“. Či tak , či onak, je teda na tristo percent jasné, že žiadnu druhú Kolindu Grabarovú Kitarovićovú tu mať nebudeme.
Poďme teda radšej ďalej v screeningu billboardov:
Pán Bugár zvolil vskutku jednoduché „Náš prezident“ s dramatickým výrazom tváre ako bonus (tu u nás to máme aj v maďarskej mutácii). Otázka, nakoľko sa aj voliči slovenskej národnosti stotožnia s myšlienkou na prezidenta „maďarskej národnosti“ ostáva sociologickým pokusom. Ten by možno zaujímal aj vedca p. Roberta Mistríka. I keď je chemik, možno by rád zabŕdol aj do tejto sféry. Jeho slogan „pre ľudí, pre budúcnosť, pre Slovensko“ má rozhodne väčšiu kadenciu a gradáciu. Uznávam. Celkovo je však veľmi zvláštne, ako sa s p. Čaputovou obaja pasujú, že sú vlastne „spolukandidáti“ a nie konkurenti (to sa mohli rovno na billboardy odfotiť spolu, ušetrili by). Ale je tu jeden taký detail, že pani Čaputová je za registrované partnerstvá a pán Mistrík vraví len o rezervácii manželstva pre zväzok muža a ženy a určitými právami pre rovnaké pohlavia ak žijú spolu. Každopádne za úvahu stojí, ako sú oni dvaja pripravení vzdať sa v prospech toho druhého. Vo svetle posledného prieskumu agentúry AKO však na dnešnom zvolanom brífingu, nateraz pani Čaputová (nezávislá s podporou Progresívneho Slovenska a SPOLU) zaradila spiatočku a kandidatúry sa vzdať zatiaľ nemieni (v prieskume skončila bronzová). I tak je však na zamyslenie otázka, či tým, ktorí ich podporujú, je skutočne „tak jedno“ kto z nich to nakoniec bude… Len nech to nebude Harabin, Kotleba atď…. SaS sa dnes však mierne povedané „odborne vyjadrila“ (ako vždy) a do záprahu ide silou mocou „tlačiť“ svojho koňa (nezávislého??? S podporou SaS) p. Mistríka. PODĽA nich je on jediný, kto môže poraziť p. Šefčoviča….čiže zase už tu máme niekoho , PROTI komu zas treba kandidovať, koho treba poraziť, s kým bojovať a bla bla bla.
Apropo kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smer- SD), nadväzujúc na svoje doterajšie pôsobenie, zvolil heslo v zmysle kontinuity toho, čo doposiaľ robil „vždy pre Slovensko“. Písmeno M graficky evokuje trojvršie a nad ním dvojkríž, to všetko vsadené do srdca. Pekná grafická hračka. Tlieskam. Billboard som pochopila tak, že skrátka rovnako, ako doposiaľ v pozícii uznávaného a rešpektovaného eurokomisára, bude naďalej, aj v roli prezidenta pracovať pre Slovensko. On evidentne nepotrebuje bojovať „proti“ niečomu, či niekomu. Z neho veru Elf nebude, má iné prednosti.
Pán Štefan Harabin okrem retrobusu, ktorý bol humorne pretriasaný v médiách (už ho vidím ako paródiu v Kredenci), zatiaľ v našom malebnom meste veľmi nesvieti. Nevidela som zatiaľ žiaden billboard. Takže tu ostáva len jediné, počkať si a v časti 2 sa skúsim venovať billboardom ostatných prezidentských kandidátov.
Zatiaľ billboardovú kampaň z pozície „nepolitológa“ a obyčajného človeka hodnotím tak, že si vždy, ale vždy radšej svoj zrak zameriam na megabillboard nemenovanej značky hodiniek. Ten mám zas po ceste z práce. Je na nej aktuálny James Bond, dramaticky hľadiaci (to „dramatično“ je značne iné, než pána Bugára). Je tam čerstvo vynorený z vody v obleku, pričom hodinky na ruke nechýbajú. Tu je všetko jasné, žiadne inotaje. Všetci vieme, že ON vie aspoň to, koľko je hodín.
...prečo nejdeš očnému - svoju ženu považuješ... ...
Veru tak... ale teraz už bývam v Rači a v ...
šak Východňár - ta ňe???? ...
Konečne bloger s veľkým B. Teším sa na ...
áno aj mne sa veľmi páči Zuzana Čaputová ...
Celá debata | RSS tejto debaty