Najhoršie je keď niekto nevie a nevie, že nevie

Zmena má tisíc podôb a tvárí a každý si pod týmto pojmom predstaví niečo celkom iné. V Grasalkovičovom paláci nás už jedna zmena čaká. Mnohí sa na ňu už tešia.

Ja mám však aj obavy. Najmä, keď vidím, ako táto zmena vyzerá zatiaľ na malom piesočku, v našom regióne a meste.

Hodnotiť zmenu na župe má asi taký význam, ako ateistovi vravieť, aby si v piatok odoprel mäso, alebo sa inak postil. Nulový význam pochopili zrejme aj miestne médiá, keďže v odpočte roku vládnutia bolo že „odmeny pre zamestnancov domovov sociálnych služieb“ tesne pred koncom roka. Inak neviem, aký svetlý bod, okrem pár nezverejnených tendrov, by sme videli.

Mesto Košice je však iná hriadka, celkom inej zeleniny. Predsa len život v meste a priame kompetencie mestského úradu sa dotýkajú každého z nás, akosi viac. Je nám bližšie denné cestovanie mestskou dopravou, parkovanie, výstavba verejných stavieb v meste, či ďalších bytov a podobne.

V podaní mestského bossa pána Polačeka sme tieto dni svedkami zaujímavého javu. Ako kráľ po meste chodí pred Majstrovstvami sveta v hokeji. Pri obhliadke okolo Steel arény, kde sa má šampionát konať, sa rozhorčí nad budovou bývalej Sladovne, s otázkou: „to čo je, to komu patrí?“. Potrebuje to komentár? Toto miesto je tak na očiach, že iba nejaký cudzinec môže ostať šokovaný, že vidí takú ošarpanú budovu a nie človek, ktorý sa pasuje za Košičana a za niekoho, kto mesto dôverne pozná. Samozrejme, veď cesta do Družstevnej pri Hornáde, kde údajne pán primátor väčšinou pobýva, nevedie okolo Steel arény. Pán primátor „z Boží vůle král“ (už len tá reťaz mu chýbala na krku), nariaďuje majiteľom budov v centre, aby si ich do majstrovstiev upravili. Sľubuje im montovanie kamier na fasády, aby chytili prípadných páchateľov, keď im ich budú chcieť poškodiť…. Absolútne nechápe, že v centre si budovu len tak rýchlo niekto neupatle. Ide o pamiatkovo chránené budovy (možno by im poradil jeho kamarát p. Gima, ako to rýchlo a bez potrebnej byrokracie urobiť. Pán majiteľ modrej fasády na Mlynskej ju ešte stále nepremaľoval, hoci na koberčeku u primátora to sľúbil). Prechádza sa nám p. Polaček po meste doslova ako vládca a dáva príkazy a pokyny. Veď za plat 5316 eur naozaj maká, aspoň ústami.

Konkrétne kroky, ktoré jeho viac-stoličková suita robí, však vedú k tomu, že sa nakoniec v meste možno nič významné neurobí. Myslím tým, nič významné z kasy mesta, alebo aspoň z mešca fondov EÚ.

EYOF už išiel do histórie a ruku v ruke s ním (môj názor) pôjde aj hala Národného tenisového centra. Presťahovanie stavby, si dovolím tvrdiť, neprichádza do úvahy a zrejme tak pôjde o zmarenú investíciu.

Čo má však pre podnikateľskú sféru ďaleko horšie následky, je stopnutie ukončeného verejného obstarávania, tesne pred podpisom zmluvy s víťazom. Je to veľmi ošemetná a problematická vec. Električkové trate, ktoré mali byť víťazom (údajne predraženého tendra) naprojektované, potrebujú rekonštrukciu ako soľ. Tvrdiť, že to také urgentné nie je a obviňovať bývalého primátora, že šíri poplašnú správu tiež nie je v poriadku. Možno pán Polaček ráta s úsekom trate cez jazero ako s alternatívou, ak nevyjde Aquapark (podľa záverov nedávnych rokovaní Trnku s majiteľmi vrtov je to, mierne povedané, utópia). Na tejto trati tak bude Polaček môcť urobiť aspoň malú horskú dráhu, zvlnená je na to už dosť.

Zrušenie tendra v záverečnej fáze je preto potrebné verejným obstarávateľom (mestom Košice) naozaj veľmi dobre zdôvodniť. To že do médií pán primátor sľubuje, že  vyhlási zakrátko novú súťaž,  kde nebudú diskriminačné podmienky, smrdí takým populizmom, že nestačí zapchať si nos. To, že v súťaží boli „len dvaja“ účastníci, ako dôvod na zrušenie zákon pripúšťa, ale rovnako tak pripúšťa aj zmluvu podpísať. Najmä, keď tender bol verejný, nie je dôvod mať pochybnosti o transparentnosti procesu. Keďže išlo o nadlimitné verejné obstarávanie, tak bol tender zverejnený VŠADE! kde to zákon prikazuje, nie napríklad na nástenke magistrátu. Pri finančnom limite vyše tri milióny eur, to už dokonca muselo byť zverejnené aj v  európskom vestníku. Keby v ňom boli nejaké diskriminačné podmienky, určite je tender predmetom námietok zo strany uchádzačov, ktorí ich napríklad nespĺňajú. Nasledovala by potom aj kontrola zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Napokon kontrola celého procesu i tak byť musela a veru aj bola! Viď tu: https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/dokumenty/413876

Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ÚVO) tender kontroloval z dôvodu, že mesto podľa informácií v popise zverejnenej zákazky plánovalo na zákazku využiť zdroje EÚ. Vtedy je kontrola tendra povinná ešte pred podpisom zmluvy. (Táto informácia sa nejako zamlčala) .

ÚVO podľa zverejneného dokumentu neskonštatoval v procese absolútne žiadne pochybenia. V tomto dokumente z kontroly procesu nie je nič o diskriminácii, alebo pochybnosti nad tým, že uchádzači sú len dvaja. Stačí si pozrieť bod č.9 Rozhodnutia o kontrole.

Je vskutku tragikomické, že toto rozhodnutie o vykonaní kontroly prišlo od ÚVO mestu 10.12.2018. Bol to deň inaugurácie nového primátora. Od tohto momentu už nič novému primátorovi nebránilo podpísať zmluvu. Ale paranoja nepustila, lebo určite bol tender zmanipulovaný, predražený a diskriminačný. A tak v tejto veci nevykonal nič a to až do 20.3. 2019, kedy ju nariadil zrušiť. Súťaž bola vo vestníku zverejnená 20.3.2018 a teda rok trvalo, kým by bolo možné podpísať zmluvu. K tomu, ale už nedôjde, lebo sa to teraz všetko zahodilo do koša. Na portáli ÚVO sú pripnuté všetky dokumenty a nie je ich málo. Niekto to všetko pripravil, sprocesoval a venoval tomu čas z peňazí nás všetkých. Uchádzači sa tiež vypracovaním ponuky museli nemalý čas zaoberať. Je zaujímavé, že uchádzač môže byť postihnutý ak nepristúpi k plneniu zákazky, avšak opačne obstarávateľ nie. Stačí dôvod, že sú „LEN“ dvaja. Toto je ukážkové mrhanie verejnými zdrojmi nás všetkých v podaní nového vedenia mesta.

Nehovoriac o tom, že všetky projekčné procesy vrátane stavebných povolení mohli byť preplatené z fondov. Stálo by to mesto 5% z ceny. Teda nejakých 175 tisíc eur. Primátor zavádza, keď vraví, že mesto rozdelením na sedem častí ušetrí. Pretože zároveň tým prichádza o tieto už vyčlenené zdroje EÚ. Keby aj ušetril milión z pôvodných 3,2 miliónov, už to budeme celé platiť zo svojho. Na čo samozrejme mať mesto nebude. O samotnej realizácii stavby nehovoriac. Ak by sa projektový tender dotiahol, mohli sme trpezlivo ako supy čakať s vydaným (neznásilneným) stavebným povolením pripravení na akékoľvek uvoľnené zdroje v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra. Takto len môžeme kukať jak teľa na nové vráta, ako sa presunú na diaľnice. Tvrdiť, že sú tieto peniaze dnes neisté, je znakom neodbornosti, pretože električkové trate sú len u nás a v Bratislave. Nikto iný nám ich vziať nemohol.

Pri problémoch, ktoré v Bratislave začínajú mať s električkou do Petržalky by v prípade dobrej pripravenosti bolo reálne projekt aj dokončiť a vybudovať nové trate v tomto programovacom období.

Naši „Ňuvejáci“, ktorí si kampaň postavili na kritike všetkých bývalých investícií pre istotu nepostavia nič a radšej všetko akože naplánujú na rok 2021 a na ďalšie fondy. Rokovania o ďalšom programovacom období ledva začali…Len tým odsúvajú náročné projekty na ďalekú a omnoho neistejšiu budúcnosť. Hovoria o transparentnosti a úspory na všetkom možnom, ale opak je pravdou. Majú opäť svoj vlastný totálne scestný model úspory, ten spočíva v ničnerobení. Toto nikto okrem nich nemôže pochopiť a to je zrejme aj zámer. Pojem „predražený tender“ už zľudovel. Nikto však nemá odvahu sa opýtať, ako prišiel k tomuto názoru, aký prepočet použil, keď verejná súťaž priniesla ponuky aké priniesla. Odkiaľ vie, že to niekto vie urobiť lacnejšie. Veď mohol dať ponuku. Uvidíme teda za akých „pár“ tisíc niečo tak rozsiahle, ako električkové trate na Južnej triede, Alejovej, či kompletne na Sídlisku nad jazerom naprojektuje za (už len) 3,5 roka vo funkcii pán Polaček.

Osobne mi to pripomína filmový hit Pelíšky, keď sa Donutil rozplýval nad plastovými pohármi od soudruhů z NDR. Prezieravá babka v podaní Stely Zázvorkovej povedala „a skláři nebudou mít co žrát“

V Košiciach to týmto štýlom bude platiť pre zamestnancov stavebných firiem.