Vŕtalo mi v hlave toto tvrdenie primátora Jaroslava Polačeka, na adresu ním zrušeného tendra na projektovanie rekonštrukcie ďalšej etapy električkových tratí v meste Košice (článok tu). Tender bol zrušený napriek tomu, že celý proces verejného obstarávania skontrolovali príslušné kontrolné orgány a podpis zmluvy „požehnali“. Náklady na projekt vo výške približne 3,5 milióna eur mohli byť financované zo zdrojov Operačného programu integrovaná infraštruktúra, čo podlieha prísnej kontrole procesov. Mesto Košice by tak celá „sranda“ stála len 5 % z „vysúťaženej“ ceny. Porovnala som si obe VEREJNÉ zákazky. To, že sa vraj nastavením nového tendra otvorili dvere viacerým uchádzačom (tvrdí to primátor), LEBO mesto po novom nepožadovalo pri zákazke s predpokladanou hodnotou zákazky 3,5 milióna eur, obraty vo výške 6 miliónov eur, nie je žiadna tzv. nediskriminácia (požiadavky na obrat uchádzača za predchádzajúce roky sumárne vo výške približne násobku hodnoty zákazky, nie sú ničím neobvyklým). V pôvodnom tendri by taká podmienka účasti bola príslušnými orgánmi, ktoré proces kontrolovali istotne napadnutá, ak by bola neprimeraná. Rovnako tak uchádzači mohli dať podnet. Pozrela som si teda rozsah novej zákazky. Ten je až zarážajúco rozdielny. Vypracovala som preto malé zhrnutie.
Pôvodná súťaž:
Súčasťou dodávky vtedy, podľa zverejnených údajov a dokumentov k zákazke na portáli verejného obstarávania, bolo okrem vypracovania samotnej projektovej dokumentácie v troch stupňoch (pre územné konanie, stavebné povolenie a pre realizáciu stavby) aj zabezpečenie komplexnej inžinierskej činnosti. To znamená „vybavenie“ všetkých povolení k stavbe, ako aj podkladov k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov. Zároveň bol súčasťou požiadaviek na uchádzača v onom „predraženom tendri“ aj autorský dohľad. Autorský dohľad mal spočívať v účasti na kontrolných dňoch stavby, pri odovzdaní staveniska zhotoviteľovi prác, odovzdanie zhotovenej stavby a skrátka „dozorovanie“, či zhotoviteľ robí všetko tak, ako projektant naprojektoval. Znamená to pravidelnú fyzickú účasť PO CELÚ DOBU realizácie diela. Termín a trvanie realizácie diela bol pritom „vo hviezdach“, ako spieval Pali Habera. Značné riziko, ale i záväzok na strane projektanta, by podpisom zmluvy určite vznikol. Zároveň podľa prílohy k údajne „predraženému“ procesu verejného obstarávania, ktoré napokon NEVIEDLO k podpisu zmluvy, v časti „štúdia“, bolo pôvodne požadované aj niečo ďalšie. Finálnym výstupom malo byť projekčné dielo v podrobnosti REALIZAČNÉHO projektu. Teda v takých detailoch, že na základe tejto dokumentácie mal byť následne vybratý zhotoviteľ diela. Dokonca mala byť víťazná projekčná spoločnosť súčinná pri tvorbe súťažných podkladov a prípadných vysvetlení v procese verejného obstarávania zhotoviteľa rekonštrukčných prác. Zároveň mal víťaz pripraviť kompletné podklady ku kolaudačnému konaniu, zúčastniť sa na konaniach (stavebnými úradmi pritom je viacero stavebných úradov) a celý proces uvedenia stavby do užívania mala mať projekčná spoločnosť „na pleciach“. Prihlásili sa vtedy dve spoločnosti. Tie isté sa prihlásili aj do opakovaného tendra. Požiadavky v pôvodnom tendri mali podľa môjho skromného názoru, v podstate znaky komplexnej služby All inclusive. Mesto malo priam na tácke dostať rozsiahle projekčné dielo vrátane mnohých odborných služieb, ale aj úradníckych „vybehávačiek“.
Nová súťaž:
To, že bola „okopírovaná“ veľká časť pôvodnej prílohy s názvom „štúdia“ k pôvodnému tendru, je neodškriepiteľný fakt. Pôvodný dokument niesol známky vysokej profesionálnej úrovni. Nebol zrejme dôvod nič meniť. Prudko „zosekaný“ je však rozsah samotných činností požadovaných od projektanta. Vypadol napríklad autorský dohľad. Pôvodne bolo vykryté obdobie vrátane samotnej realizácie diela. Dajme tomu, že stavba by trvala dva roky. V takom prípade BY bolo vykryté dozorovanie stavby projektantom na dva roky! V novom tendri to po nich už nikto nechcel. Taktiež vypadol „stupeň pre realizáciu stavby“. Požaduje sa vypracovanie projektovej dokumentácie LEN pre stavebné povolenie. Podľa cenníkov projekčných prác UNIKA z prílohy k tendrom, pritom stupeň pre stavebné povolenie „stojí“ približne 23% z ceny stavebných prác a realizačný projekt 24%. Už len tento samotný fakt, teda logicky musí viesť k zníženiu ceny, oproti predchádzajúcemu tendru. Vypadla nám taktiež spolupráca projekčnej spoločnosti pri príprave tendra na zhotoviteľa stavebných prác. Vypadla tiež celá požiadavka o kolaudácii a celý proces tak po novom akosi „nemá kto“ zabezpečiť. Nebol by to jav neobvyklý, keďže je realizácia diela viac-menej v nedohľadne A VYSOKO PREVYŠUJE DOBU PRIMÁTOROVANIA Polačeka. Je akiste logické, že nové vedenie mesta nemuselo obstarávať tieto činnosti naraz, v tomto tendri. Nechali to evidentne nasledovníkom. Poukazujem na to LEN z dôvodu, že máme na stole dva diametrálne odlišné procesy verejného obstarávania, čo do rozsahu. Primátor teda zavádza, ak tvrdí, že sa dnes obstaráva v meste lacnejšie. V tomto prípade určite tomu tak nie je. V budúcnosti mesto čaká obstarať samostatne prinajmenšom tieto činnosti:
- autorský dozor stavby,
- konzultanta zo strany projekčnej spoločnosti na súčinnosť pri príprave tendra na stavebné práce, po celú dobu priebehu tendra,
- spoločnosť na prípravu podkladov ku kolaudácii stavby a realizáciu celého procesu kolaudácie stavby,
- otázka realizačného projektu mi príde značne nejasná…..
Podľa rozpisu projekčných činností sadzobníka UNIKA (prepočty sú v prílohe oboch tendrov) klesol teda po novom, rozsah projekčných prác zo 79% projekčných výkonov z ceny diela na 49%. Tomu by zodpovedala aj predpokladaná hodnota zákazky projekčných prác, pôvodne 3,552 miliónov eur bez DPH a po novom 2,087 miliónov bez DPH. Komédiou je, že hodnota zákazky v novom tendri bola nastavená na základe úplne identických! prepočtov a to na základe sadzobníka UNIKA a predpokladanej ceny stavebných prác. Ako teda myslel primátor to „nastavenie na predraženie“, ostáva preto záhadou.
TEN ISTÝ víťazný uchádzač po novom viacero činností už nemusí urobiť. Pribudla nám AŽ jedna spoločnosť v celom tendri. Tak tomu hovorím „otvorenie dverí mnohým podnikateľom“. Pripisujem tento „úspech“ aj tomu, že sa len značne zjednodušilo/osekalo to, čo sa od projektanta chce. Preto sa možno prihlásili už aj taký SUDOP Brno, lebo vedeli, že tu nebudú musieť toľko cestovať, ako keď mali zabezpečiť autorský dohľad a účasť na kontrolných dňoch stavby. Je otázkou koľko projekčných spoločností s odbornosťou, ako bolo v jednom i druhom tendri požadované, môže byť na území bývalého Československa. Uvedomme si, že električkové trate máme v SR v dvoch mestách a v Česku podľa dostupných informácií, ktoré som našla, len 7 miest. Nemôže zrejme existovať veľa spoločností, ktoré majú špecializáciu na tento druh stavieb. Všetci prihlásení patria, podľa referencií na svojich web stránkach, ku skúseným v tomto odvetví. Tvrdenia o „obstaraní nastavenom na predraženie“ sú skôr spôsobom ako zavádzať verejnosť. Prečo inak by sa do nového úžasného „nediskriminačného tendra“ neprihlásilo spoločností desať? Jedno je však isté. Mesto Košice sa krokom Polačeka dostalo do finančne horšej pozície. Keby sa pokračovalo v pôvodnom tendri, v tomto čase už by, TO isté združenie projekčných firiem, malo dávať na stôl hotovú dokumentáciu. Tá by bola navyše preplatená z fondov EÚ, v tom čase bolo totiž krytie do výšky 95% z ceny diela zabezpečené. To, či nám preplatia novú „zmluvu“ cez fondy, dnes nikto negarantuje. V novej zákazke je zhotoviteľ projekčných prác upozornený, že sa nemusí pristúpiť k podpisu zmluvy, kým nebude podpísaná zmluva o nenávratnej finančnej pomoci…
Ach jaj, pán primátor. Čo tým všetkým vlastne mesto získalo? Pýtam sa, ako Donutil v Pelíškach „komu tím prospějete“? Zníženie ceny? Keď znížim rozsah , logicky znížim cenu. Až na to, že na tú „zníženú cenu“ vlastne mesto nemá ani groš. Nám, Košičanom, to teda vo výsledku určite neprospeje. Všetko sa len oddialilo a zabrzdilo. Toto je fungujúce mesto? Podsúvanie pokrútenej pravdy, alebo polopravdy a zahmlievanie podstatných skutočností je však hrubým porušením novinárskej etiky a morálky. Vykresľovať KROKY MESTA v tom najlepšom svetle aj v prípade, keď tomu tak očividne nie je, o čom som poskytla dostatok dôkazov, je politikárčenie a nie informovanie. V prípade tohto konkrétneho tendra je zahmlievanie evidentné. Dať si dva dokumenty, z dvoch tendrov pred seba a vidieť podstatné rozdiely v rozsahu zákazky som zvládla za jeden deň. Opäť sme však svedkami znásilňovania už beztak takmer slepej „lokálnej“ žurnalistiky, pre politické ciele. Prečo žurnalisti nepátrali po pravde? To, že denník Korzár uverejní len to, čo dostane od primátora a „zapadne“ to do celospoločenského konceptu hľadania „predražených zákaziek“, len svedčí o tom, komu dnes niektorí novinári slúžia. Nikdy! Nikdy by nemali zverejňovať niečo len na základe jedného tvrdenia a navyše dnes vieme, že nekorektného a zavádzajúceho tvrdenia, zo strany primátora. Nájde sa aspoň jeden žurnalista, ktorý poukáže na tento žiarivý príklad manipulácie informovania verejnosti v meste Košice?
P.S.
Simona Stašová (Pelíškovská maminka) po rozbití plastovej duritky z NDR ich pubertálnym synom, mala pre celú rodinu povzbudivé slová. STAČÍ IM 5 pohárov, lebo sú doma len štyria… Ako by asi utešila nás však skutočne neviem.
Celá debata | RSS tejto debaty