Najhoršie je keď niekto nevie a nevie, že nevie

Ako sa volá diagnóza/povahová črta, keď sa chlap nevie postaviť čelom kritike? Keď nemá gule reagovať na kritickú otázku, alebo výpad (neriešime či oprávnený) na svoju osobu? Medzi sebou si povieme asi, že sraľo, padavka, alebo mumák. My východňare aj „to taki ščvigani hlop“.

Ako to však máme nazvať vo svete politiky? Akým regionálnym politikom v tomto prípade je muž, ktorý chcel rozhýbať Košický kraj? A dotiahne to takým štýlom niekedy vyššie?

Konečne po takmer roku rozhýbal pán Trnka so svojím ansámblom (ktorý paradoxne podľa jeho vyjadrení nerobí na úrade nič) aspoň krajskú futbalovú ligu. A v jeho prípade, je úplnou samozrejmosťou, pochváliť sa s tým na svojom FB profile. Potiaľ všetko fajn. Foto, úsmevy vo vyf(p)asovanom tričku a sme veselí a šťastní po boku legendy ako Janko  Kozák. Veď kto by nebol? A pre p. Trnku je ďalšia odrážka (ak nie zatiaľ jediná) z volebného programu vybavená. Ide to pomalšie, ako by asi chcel, lebo podľa fňukania v článku v lokálnom médiu onehdy tvrdil, že 90% času venuje tomu, čo nechce robiť a len 10% tomu, čo chce. No nemá sa nám on horšie ako sluhovia v čase feudalizmu? Nemožno uprieť, že jeho fenomenálne výroky sú predmetom debát už aj v krčme a podarené „memečka“ bavia virtuálny svet. Ale naspäť k lige.

Na onom FB po tom, čo sa nám pochválil, že ON teda rozbehol tú ligu a ako on je futbalom odjakživa fascinovaný, mu jeden občan položil otázku, koľko bude nás občanov, tá jeho fascinácia futbalom stáť. Istú dávku irónie medzi riadkami bolo akiste cítiť. Avšak reakcia „múdreho“ a „argumentami obsypaného“ politika  nenechala na seba dlho čakať. Otázka z FB profilu jednoducho zmizla. Preto občan zverejnil ďalší status, kde sa nad tým oprávnene rozhorčuje. Či toto je ten nový politický vietor, ktorý p. TRNKA sľuboval priviať?

Úspešne ignoruje kritiku. V tomto prípade ani nie že kritiku, ale položenú otázku. Keď si niekto zo Smeru-SD dovolil neodpovedať na nejaké invektívy bol označený, že je to „arogancia moci“ a pod.. Oni na čele s p. Trnkom chceli byť iní. Aspoň tu v našom kraji to, pred voľbami deklarovali. V predvolebných diskusiách p. Trnka čítal z papierov, ako zabráni kšeftom, ako sa kraj nehýbe. Počuli sme tiež, že sa priblíži občanom, ba ako sa dočista „vytransparentní“. Na to skočili mnohí. Najmä nech na župe už nie je SMER SD a už vôbec nie Richard Raši. Výsledkom otvorenosti v jeho podaní sú protesty študentov, kvôli neznámym kritériám pri škrtoch tried, či nálezy hlavného kontrolóra o pochybných obstarávaniach. Máme tu však aj nečerpanie fondov, chvastanie sa s projektmi, ktoré pripravil ešte jeho predchodca a plné médiá a instagram póz s reťazou na krku (však ju zodrie za chvíľu).

Nehovorím už o tom, ako chcel urobiť verejné vypočutia kandidátov na vedúce funkcie v úrade. Tam by som aj zašla pozrieť sa na tých odborníkov a nie politických nominantov, ktorí konečne budú makať. Zatiaľ sú však všetci v ilegalite „len“ takmer rok poverení, alebo jednoducho predseda premenoval odbor na oddelenie. Nuž a na to sa vraj už jeho prísľub nevzťahuje. Čiže nie je šéf ako šéf priatelia, zabudnúť na vypočutia.

Viete, keby ho ten človek z FB stretol a spýtal by sa priamo tú istú otázku, tak by nebolo pred ňou úniku. Niečo by zo seba musel vypotiť. Človeka, čo stojí pred vami predsa nemôžete zmazať, je živý a zdravý a stojí pred vami. To je skutočný život priatelia! Dostať, hoci len slovne „prespysk“, pekne zoči voči. Tu by som preto navrhovala, nech politici už usalašení vo funkcii, zorganizujú raz za čas fóra pre verejnosť. Kde môžeme prísť aj my, resp. ktokoľvek, koho zaujímajú veci verejné. Nielen v debatách pred voľbami odpovedajú usmiati naučené frázy. Po roku vo funkcii by sa ho iste ľudia spýtali na mnoho vecí, ktoré sľúbil.

Priestor na rokovaní Zastupiteľstva KSK je 5 minút, aj to musíte mať šťastie, že odsúhlasia vaše vystúpenie. Klásť otázky na témy, ktoré nás pri terajšom vládnutí v kraji VYRUŠUJÚ teda NIE JE KDE. Novinári, to radšej pomlčím, tí sa nepokúšajú ani len zamieriť a nieto ešte vystreliť šíp s dobre mierenou, či nebodaj drzou otázkou.

FB je v tomto teda doslova užitočný „fejsmejker“. Vy si tam o sebe môžete dať čo chcete (samozrejme je potrebné dať len to najlepšie a najkrajšie, aj fotky ešte šup šup upraviť, aby som dobre vyzeral). A keď vás trúfalo komentuje niekto a z komentáru vám vychádzajú vyrážky ešte aj na zadnici, tak ho jednoducho zmažete. A je ticho. Niekto sa tým však v prípade p. Trnku zjavne veľmi aktívne zaoberá. Okolo p. Trnku je očividne akčný ansámbel ľudí (Gandalfov), ktorí strážia doslova ako pred zlovestným Sauronom, jeho pí-ár.

„Tudy neprojdeš Saurone!“. Ani kritika, ani nesprávna otázka, neprejde cenzúrou Gandalfov/adminov FB profilu p. Trnku. A či to zaobalia za dôvody, že nejaká urážka, alebo atak a pod.. To už je najmenej si to pre pokoj duše zdôvodniť.

Gandalfovia sa tešia, lebo tým pádom sa p. Trnka netrápi. Lebo, ako píše Roland Cristofanelli vo svojom (raz už mnou citovanom diele Raffael):

„skutočné trápenie prichádza vtedy, keď si človek začína uvedomovať príčiny svojich problémov“. Pán Trnka väčšinou žiadne problémy (minimálne vo svete siete) nevidí, lebo ich vymažú jeho ľudia. Tým pádom analogicky nevidí ani príčiny týchto problémov. A to je jeho veľký problém.

Spomínam si ako sa dve ženy zhovárali v električke (nastúpili niekedy už tesne pred Vianocami na zastávke Námestie Maratónu mieru).

Žena prvá : Ako dnes?

Žena druhá : Ďalší deň s Rastikom, čo sa tak hlúpo pýtaš?

Žena prvá : Hlavne, že sme s ním zasvietili stromček. Tak pokoj s nami.

Sedela som oproti nim a usmiala som sa. Vystupovala som na ďalšej zastávke a zaželala pekné Vianoce.

Jedna z nich povedala „pre koho ako“.

Čo dodať?

Asi vieme z akej práce išli, keď župa sídli na Námestí Maratónu mieru 1 a pred budovou sa, ako veľká novinka objavil síce trochu vypelichaný ale vysvietený „župný“ stromček. Vianočnú náladu sa predsedovi pre jeho vlastných zamestnancov navodiť akosi nepodarilo.

Priala by som z celého srdca županovi byť muchou v tej električke a počuť to. MAL by cítiť ten smútok, dešpekt alebo rezignáciu?

Myslím však, že aj keby sme nahluchlého „muchožupana“ vzali do krajiny tisícich zrkadiel, v žiadnom by ešte stále nič a nikoho nevidel LEN seba. Neviem kedy sa on ľudsky prebudí. Veď Martin Kukučín už medzi nami nie je a voľné pokračovanie poviedky Neprebudený už nemá kto napísať. Ale možno tým poverí jedného zo svojich Gandalfov.