Nám sú v týchto časoch dopriate tlačovky ako tie telenovely v 90-tych rokoch. Hojné počty, avšak s kolísavou kvalitou účinkujúcich.
Budem vecná. Budem sa snažiť bez invektív, lebo niektorí čitatelia očakávajú od blogerov konštruktívny prístup a kritiku, ba aj fakty. Neviem síce, či to už nie je hlavným atribútom originál žurnalistov, ale dobre.
Čiže vecne.
Dňa 7.apríla sa stretol premiér so zástupcami zamestnávateľských asociácií. K rokovaniam vyzývali už 23.marca po nástupe novej vlády. Premiér začal tlačovku konštatovaním, že je rád, že sa stretli (to isté premiér povedal aj po stretnutí s odborovými zväzmi, deň predtým).Oba tábory, odborári deň predtým, i zamestnávatelia 7.apríla, tiež svorne ďakovali premiérovi, že sa stretli. O siedmych požiadavkách, ktoré adresovali zamestnávateľské zväzy vláde, nechceli veľmi podrobne hovoriť. Sulík povedal, že sa s nimi vie vcelku stotožniť. Rezonoval tzv. Kurtzarbait. Potom Sulík odišiel. Celé to vyznelo, že dohodli sme sa, že sa dohodneme, nič podrobné. Ale radšej preč s dojmami.
Jedna z otázok na premiéra potom na tejto očakávanej tlačovej besede znela (parafrázujem):
„Pán premiér, čo hovoríte na kritiku, že opatrenia pre veľkých podnikateľov prichádzajú neskoro a sú oproti iným štátom nedostatočné?“
Odpoveď (tiež parafrázujem):
„Vy ste tu boli na začiatku? Neviem teraz (to neviem s tvrdým „Ne“). Lebo teraz sme vám o tom, na čom sme sa so zamestnávateľmi dohodli, hovorili. Teraz sme tie opatrenia predstavili….“
Novinárka potichu „áno bola…“ ticho…
Ďalej už nič.
Vsuvka premiéra o tom, že sa rokuje v žltom salóniku, modrom, fialovom, či akom ešte, ba že v zrkadlovej sále, sedí ústredný krízový štáb, nám malo pomôcť pochopiť dôležitú vec! Ako povedal, úrad vlády neslúži na papalášske stretnutia pre vyvolených, ale slúži na prácu. Bola to dôležitá informácia?
Ďalšia časť tlačovky bola venovaná „lízingovkám“.
Ďalšia zasa zákazu vychádzania.
Otázka novinára, že v uznesení vlády nie je ohraničená platnosť uznesenia, či je to len chyba v písaní, či je dobre sformulované to uznesenie, premiér odpovedal niečo také, že „Nie som šéf legislatívnej rady vlády, to sa treba spýtať legislatívcov, možno pána Hollého“. Ten tam nebol.
Otázka ďalšieho novinára bola, že či je pravda, že pani prezidentka mala k niektorým ustanoveniam výhrady po porade s právnikmi. Výraz prekvapenia. Na to napokon znela odpoveď taká, že premiér nevie o tom, že by niečo nebolo v poriadku, to sa treba spýtať pani prezidentky.
Otázka ďalšej novinárky, ako bude prebiehať kontrola zákazu vychádzania, či musia mať u seba ľudia nejaké potvrdenie od zamestnávateľa, bola zodpovedaná nasledovne (necitujem presne):
„tieto technikálie neviem, ale sú plne v kompetencii ministra vnútra, on vydá usmernenie zrejme“. Ten tam tiež nebol. (VŠETCI VIEME AKO TO napokon VYZERALO ráno 8.apríla).
K tejto téme, zaznela otázka, že či aj o dva týždne, keď slávia Veľkú noc pravoslávni veriaci, pristúpi vláda k podobným opatreniam, premiér zmätený odpovedal:
„Len včera večer som sa dozvedel, že ten PROBLÉM, tu je. Neviem ešte….“
Náš pán premiér sa dňa 6.apríla ako premiér nás všetkých dozvedel, že na Slovensku máme aj veľký počet veriacich, ktorí majú všetky kresťanské sviatky „posunuté“ o dva týždne. Každý rok, na každé sviatky sú odvysielané reportáže, z pravoslávnych Vianoc. To si musí všimnúť aj obyčajný občan, čo uvedomelo sleduje správy. No, ale naspäť k faktom.
Na tretej tlačovej besede 7.apríla, keď premiér predstavil nárast ochorení o 47 prípadov, pričom 36, či 34? z nich tvorili navrátilci zo zahraničia, dostal premiér ďalšiu otázku.
Redaktorka RTVS sa opýtala, že či sa už vie, ako dopadlo testovanie 70 príbuzných a ľudí s ktorými prišiel do kontaktu navrátený Róm zo Žehry, či sú medzi tými 47 prípadmi aj niektorí z nich. Odpoveď:
„to neviem, tieto čísla som len dostal, to je možno otázka na ministra Krajčiho“. Ten tam tiež nebol.
Na to už aj môj desaťročný syn robiac si úlohy vykríkol z izby: „Veď on na nič nevie odpovedať“.
Otázka k páleniu peňazí, či ich praniu po vzore Číny, lebo sú zdrojom nákazy bola už len vtipná vsuvka. Na to ani nemalo zmysel podľa premiéra odpovedať. Rozosmialo ho to. Z obáv, že to dopadne ako z blackautom, že sa to vraj zle pochopí, našiel napokon to správne „no coment“.
V ten deň mal aj ďalšiu tlačovku, ale tú som už vynechala.
A teraz vecná kritika.
Premiér nemôže predstúpiť pred novinárov a toľko nevedieť! Môže niečo nevedieť on osobne, ale musí mať pri sebe niekoho, kto vie a odpovie! Ak nemá a je riziko, že nebude vedieť, nech nezvolá tlačovku. Tých otázok je v tejto turbulentnej dobe naozaj veľa a on nemôže všetko vedieť. To po ňom nikto ani nechce.
Avšak niektoré fakty, ktoré nevie, sú pre ľudí dôležité. Ich zlé odkomunikovanie vedie k veľkej nervozite v spoločnosti. Je tiež zarážajúce, že premiér neovláda reálie, ktoré sú základom pre pochopenie povahy a života občanov Slovenska. Jednotlivé regióny sú plné špecifík. Najmä ak som desať rokov politik, nemôžem nevedieť o existencii pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Rozloženie a počet najviac zastúpených cirkví na Slovensku nie je také množstvo, aby o nich nemohol mať premiér aspoň základný prehľad.
Výzvy k zjednoteniu spoločnosti tak idú úplne mimo terča. Prečo by mali byť ľudia jednotní, keď vidia, že nie sú jednotní ani oni tam hore. Siete sú plné útokov na ľudí. Tak ako aj včera pri foto kolón, napríklad „Načo niekam liezli, de..ili!“ Možno do práce? Keď niekto nadáva na opatrenia, je tiež zlý a netrpezlivý. Nadáva Západ na Východ, že po Veľkej noci prídu z Východu chorí. Pričom najviac nakazených je v Bratislave. Ľudia sú nervózni, rozpačití, cítia sa skrátka zle. Bombujú všetko a všetkých okolo seba. Pritom sme na tom stále dobre. Nemáme tisíce chorých a s týmto modelom tisícov chorých do Mája, by už premiér mal prestať. Musí uhasiť tlejúci oheň, ktorý má dnes identifikovaný. Ten oheň nenávisti voči marginalizovaným komunitám začne silnejšie horieť, keď kvôli rastúcim nákazám postupne už len v karanténnych zariadeniach či medzi ľuďmi v osadách, sa bude aj zvyšok spoločnosti ďalej ekonomicky boriť v hnoji. Keď ľudia, čo chcú pracovať nebudú môcť, lebo…. Premiér chce vládnuť tvrdou rukou a neuvoľňovať opatrenia. Ale je treba byť pri tom maximálne racionálny! Nikdy som nechcela od politika viac rozumu, ako v týchto časoch. Nie je priestor na emocionálne hry pred občanmi a ani na nevedomosť. Nevedomosť je dnes totiž príliš veľký luxus. A prílišné emócie dnes nikomu nepomôžu. Telenovely namiesto tlačoviek ja osobne nechcem a prepínam!