Sú!
U nás „len“ 12 nových prípadov nákazy COVID 19.
„Keď pozeráme grafy, ktoré sú „nakreslené“ aj na pravde, je jasné, že sme zatiaľ (klop klop klop) inde, než zvyšok Európy, či sveta. V iných krajinách sa počet ochorení ráta na desiatky tisíc, počet mŕtvych v Taliansku, či Španielsku, už na tisíce. Počet 218 nakazených a žiadny mŕtvy a ani len v ohrození života na Slovensku, je skrátka dobrou správou.
Dobrou správou je tiež, že podiel nakazených, verzus počet testovaných je u nás 4,5 až 5%. To je stále udržateľné číslo. Pre porovnanie v UK je to takmer 10% chorobnosť z testovaných vzoriek.
Je pritom vskutku škandalózne, že v UK sa prvé prípady objavili už 31.januára 2020. Ďalej počet nakazených rástol, ale nie nejako dramaticky. Hýbali sa tam na počte 9 až 13 prípadov denne. Lenže už 5.marca to bolo odrazu 114 nových prípadov za deň. V tejto krajine ani potom! neprijali žiadne významné opatrenia. Od 31.januára teda Spojené kráľovstvo nezaviedlo dokopy žiadne! opatrenia pre ochranu svojich obyvateľov. Na Slovensku sa prvý potvrdený prípad objavil 6.marca v počte jeden! Človek. Ale už pri 7-mich potvrdených prípadoch a to dňa 9.marca, bolo zrušené vyučovanie na väčšine stredných škôl. Následne od 11.marca aj na takmer všetkých základných školách. Potom, už 12.marca pri počte ochorení 21, bola vyhlásená mimoriadna situácia. Následne boli prijaté opatrenia o zatvorení viacerých prevádzok barov, obchodov, kaviarní a zákaz verejných podujatí od 13.marca a to ruka v ruke s odporúčaniami ostať doma a podobne. O vyhlásení núdzového stavu následne, uzatvorení hraníc, zrušenia leteckej dopravy, všetko v slede do pár dní, už ani nemusíme hovoriť.
Akokoľvek a ktokoľvek bude o takých 50 rokov hodnotiť z dejepisného hľadiska to, ako ktoré krajiny v čase pandémie pristúpili k riešeniam, tak Slovensko bude rozhodne patriť medzi pozitívne príklady. Prísne opatrenia na začiatku, ktoré viedli aj ku komentárom v štýle „zbytočná panika“, sa javia ako to najlepšie, čo doposiaľ štát pre svojich ľudí urobil! To myslím vážne! Od vzniku samostatného Slovenska, sú kroky vládnej garnitúry v týždni od 9.marca, skrátka tým najlepším, čo pre nás (a za, nás) rozhodli. (VSTUP DO EÚ, či zavedenie eura ,sa dnes môže javiť, ako ďaleko menej prínosné, pre ochranu našich životov).
Nie, zďaleka nie je všetkému koniec! Hrozbou sú určite prípady nedodržiavania karantény, odlúčené komunity, či nekontrolované návraty našich ľudí domov. Tie však, podľa ďalších prijatých opatrení a vyjadrení novej vlády už nehrozia. Pohyb prichádzajúcich je dnes prísne kontrolovaný.
Prijatý zákon po búrlivej diskusii a miernych úpravách o využívaní dát od mobilných operátorov, by mal tiež poslúžiť tomuto účelu. Na otázku na nového premiéra, či sa neuvoľní pohyb napríklad opatrovateliek v Rakúsku, bez toho, aby smerovali po návrate zakaždým turnusom do karantény, Matovič povedal jasné: Nie. Dokonca načrtol, že je to možnosť, aby prišli v tejto zložitej situácii domov, pomáhať práve našim seniorom. Len či ich niekto aj rovnako zaplatí, je už druhá miska váh. Inú možnosť však nateraz nemajú, lebo pohyb hore dole do krajiny a z krajiny skrátka predstavuje riziko pre nás ostatných.
Tu však zaráža ukážka toho, ako Nemecké a Rakúske úrady poukazujú na možný kolaps systému. Roky využívajú služby ľudí z „ostbloku“ na opatrovanie starých, na pomoc na poliach a farmách a to všetko je dnes v týchto krajinách ohrozené.
Smutné. Snažia sa dokonca vybaviť „osobnú a nerizikovú“ prepravu týchto zamestnancov na ich územie a pokračovaní v ich práci.
Ten pocit, keď vám píšu ľudia a priatelia z iných krajín: „stále máte také dobré čísla nakazených“?
Je tiež potešujúce, že si nás všímajú viaceré svetové média. Všímali si to, že na oficiálnych podujatiach členovia starej i novej vlády už nosili rúška, či skutočnosť, že u nás vďaka včasným opatreniam máme infekciu nateraz „pod zdarnou kontrolou“.
Napĺňa ma tiež optimizmom prítomnosť pána Krčméryho v štábe. Keď sa pod rúškom usmeje, vidieť to na jeho očiach, napĺňa ma to neuveriteľným pokojom a dôverou.
Vlastne len o to mi išlo priatelia. Poukázať na tie dobré veci, čo sa diali u nás od samého začiatku „koronatime“. Poukázať som chcela najmä na tie dobré a správne rozhodnutia. Možno boli aj nejaké zlé. Uvidíme časom. Ale dnes, len ten optimizmus a súdržnosť, nám môžu pomôcť. Nech teda v tomto nastolenom trende pokračujeme.
Dennodenne ráno čakáme, možno viacerí, na nové čísla nakazených. Želáme si nech ich nie je viac a viac. Ale pamätajme! Aj keď nás bude otestovaných stále viac, je dobré mať na rozume jedno číslo a to podiel nakazených, k počtu testovaných.
Kým dramaticky nerastie toto číslo, je to stále…..takpovediac udržateľné. Možno je to len môj názor laika.
A možno som už patetická.
Treba darovať krv inak! Bola by som zabudla!
A na záver :
Chráňme sa prosím navzájom a majme v úcte každého, kto pre nás robí všetko, čo vie! Majme v úcte aj seba samých, lebo každý z nás môže svojou dávkou prispieť. Hoci len svojou disciplínou a dodržiavaním stanovených pravidiel.